Mars
Mars je štvrtá planéta Slnečnej sústavy. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre) a obieha ako štvrtá planéta okolo Slnka. Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Môže nastať situácia, že Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom (Mars je v opozícii vzhľadom na Slnko). Je to príležitosť pozorovať ho po celú noc a na oblohe je nápadným objektom.
Spoľahlivú informáciu o tom, kedy bola planéta Mars prvý raz pozorovaná, nemáme k dispozícii, pravdepodobne to ale bolo okolo roku 3000 až 4000 pred Kr. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania. Horniny, pôda a obloha majú červený, alebo ružový odtieň. Staré národy ju považovali za symbol ohňa a krvi. Preto to boli názvy ako „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Pochodeň“, „Nebeský bojovník“ alebo „Boh vojny“.
Mars obieha okolo Slnka raz za 687 dní. Jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). Jednu otočku okolo svojej osi (marťanský deň) vykoná raz za 24 hodín 37 minút a 23 sekúnd, dĺžka dňa na Marse sa podobá dĺžke pozemského dňa najviac spomedzi všetkých planét Slnečnej sústavy.
Mars má medzi všetkými planétami v Slnečnej sústave najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu v porovnaní so Zemou, hoci človek by na povrchu súčasného Marsu nemohol žiť. Atmosféra je veľmi riedka a je zložená hlavne z oxidu uhličitého s malým množstvom ostatných plynov. Tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 hektopascalov, čo je približne 100 až 150-krát menej ako na Zemi.
I keď atmosféru tvorí prevažne oxid uhličitý (95 %), skleníkový efekt vzhľadom na hustotu atmosféry je veľmi malý (teplota na Marse je asi iba o 7 stupňov Celzia vyššia ako keby tam žiaden skleníkový efekt nebol). Ďalšími zložkami atmosféry sú: dusík (2,7 %), argón (1,6 %), kyslík (0,15 %), oxid uhoľnatý, vodné pary a ďalšie plyny.
Priemerná teplota povrchu planéty je okolo
Povrch je sčasti pokrytý krátermi, ale najmä na severnej pologuli nájdeme aj obrovské
roviny takmer bez kráterov.
Vyskytujú sa tu obrovské sopky, ktoré nemajú obdobu
na Zemi. Najväčší vulkán v Slnečnej sústave - Olympus Mons
dosahuje výšku viac ako
Povrch planéty má hrdzavočervenú farbu; príčinou je oxid železitý, na ktorý je prach na povrchu
bohatý. Táto zlúčenina je hlavnou zložkou minerálu
hematit.
Práve drobné zrniečka hematitu, ktorých veľkosť nepresahuje 10 mikrometrov,
majú červenkastú farbu. Prítomnosť hematitu na povrchu Marsu je považovaná za
jeden z vážnych dôkazov toho, že na tejto planéte bola kedysi voda - na Zemi totiž
hematit vzniká oxidáciou práve za jej prítomnosti. Prítomnosť tohto minerálu na
Marse dokázala sonda Mars Global Surveyor.
Náhledy fotografií ze složky Planéty