Typy krajín, kontinenty, svetadiely, oceány, planéty...

Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy, druhá najväčšia z planét. Je známa i z prehistorického obdobia.

Pôvodne boli známe jedine Saturnove prstence a planéta Saturn bola týmito prstencami význačná. Až v roku 1977 boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú však výrazne jasnejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Sú tvorené množstvom drobných čiastočiek (veľkosti prachu, či väčšie s rozmermi desiatok metrov, niekedy aj kilometrov). Celkovo sa delia smerom od planéty na D C B A F G E.

Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75% vodíka a 25% hélia so stopami metánu, vody a amoniaku, podobne ako pôvodná hmlovina, z ktorej vznikli všetky planéty. Jadro je z kovového vodíka (je tu tak veľký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi 12 000 K.

Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla.

Saturn má v súčasnosti objavených a pomenovaných 31 mesiacov. Okrem nich evidujeme množstvo ďalších drobných satelitov s provizórnymi označeniami. Najväčším a najvýznamnejším mesiacom Saturna je Titan s polomerom 2 575 km a vlastnou, veľmi hustou atmosférou. Existujú na ňom metánové a etánové jazerá. Sonda Huygens tiež našla riečny systém, ktorý sa skladá zo zhruba 15 veľkých riek a ich menších prítokov.

Druhý najväčší mesiac Saturna je Rhea. Skladá sa z vodného ľadu a má kamenné jadro. Medzi zaujímavé mesiace patrí aj Enceladus, na ktorom sa prejavuje geologická aktivita, pričom sopky namiesto magmy chrlia vodu.